Yon gade nan AST ak ALT
Anzymi Fwa yo se sibstans ki sou pwodwi pa fwa ki ka mezire nan yon tès san. Mezi nan sa yo anzim sikile nan san ou pèmèt doktè yo aprann sou sante nan fwa ou. Gen dè milye de sa yo anzim nan fwa a ak kouran san, men de nan yo - aminotransferases AST ak ALT-yo espesyalman itil pou idantifye domaj nan fwa ak maladi.
Ki sa ki aminotransferases?
Aminotransferases yo se pwodwi chimik fwa a pou ede fè glikojèn molekil enèji-depo. Aspartate aminotransferase, oswa AST, yo jwenn nan fwa a, men tou, nan sèvo, pankreyas, kè, misk skelèt, ren, ak nan poumon. Alanine aminotransferase, oswa ALT, se premyèman yo te jwenn nan fwa a.
Kouman yo fè tès anzim yo?
Pou teste pou AST ak ALT, yon doktè bezwen bay lòd pou yon tès anzim, ki se nòmalman konsiste de plizyè tès adisyonèl tankou albumin, bilirubin, ak tan protonbin. Yon teknisyen pral trase yon echantiyon nan san ou epi voye li nan yon laboratwa pou yo teste. Rezilta yo ap voye bay doktè ou.
Ki sa ki nòmal AST ak ALT Nivo?
Nivo nòmal nan AST ak ALT varye de moun a moun ak depann sou endèks mas kò ou (BMI), oswa rapò a nan wotè ou ak pwa. Yon ti kantite AST ak ALT se nòmalman nan san ou, kidonk li vrèman yon ogmantasyon gwo sou nivo nòmal ou ki endike yon pwoblèm.
Moun ki gen epatit viris viral ka gen nivo aminotransferase ki pi wo pase 1,000 inite entènasyonal pou chak lit nan san (IU / L). Komen laboratwa chenn nòmal pou AST ak ALT yo se:
- AST 2-45 IU / L
- ALT 2-40 IU / L
Poukisa yo AST ak ALT itil?
Paske sa yo anzim yo jwenn nan selil fwa (hepatocytes), ki gen anpil kontak ak rezèv san ou, AST ak ALT ka "koule" nan san an si hepatocytes yo ap domaje.
Tès san yo kapab detèmine nivo enzymes sa yo nan san ou ak doktè yo ka itilize enfòmasyon sa yo pou ede yo rive jwenn yon dyagnostik oswa yon lòt tès.
Nòmal nivo wo nan tou de anzim fwa yo montre ke selil fwa yo te domaje, men yo pa ka di sa ki lakòz domaj la. Paske ogmante nivo anzim yo ka wè nan lòt maladi ( atak kè , obezite, maladi dyabèt , mononukleoz), yo se jis yon sèl pyès nan yon devinèt pi gwo. Pou bay doktè yon foto konplè nan klinik, nivo anzim yo dwe itilize ak lòt tès san, egzamen pasyan, ak istwa medikal.
Paske AST a sitiye nan anpil kote nan kò a, nivo segondè nan AST pou kont li pa sijere fwa maladi (yon remakab, men ra, eksepsyon se maladi Wilson a). Sepandan, rapò a nan AST ALT, oswa nivo nan AST konpare ak nivo a nan ALT, bay anpil endikasyon sa k ap pase sou andedan. Ki baze sou rapò sa yo, doktè ka konsantre atansyon yo sou ki kalite patikilye nan maladi fwa ka prezan. Men kèk gid komen ki itilize pou maladi fwa:
- Yon AST: ALT rapò egal a yon (nivo a ALT se pi wo oswa egal a AST), men nivo yo trè wo, sijere egi viral epatit oswa dwòg ki gen rapò ak epatit.
- Yon AST: ALT rapò ki pi wo pase 2: 1 (de fwa nivo nan AST ALT) se trè sijestif nan maladi fwa alkòl.
- Yon AST: ALT rapò ki pi wo pase yon sèl (kote nivo a nan AST se pi wo pase ALT la) ta ka tou endike siwoz nan yon moun ki pa gen epatit alkòl.
Li piplis:
Sous
- Pratt DS, Kaplan MM. Evalyasyon Fwa Fwa. Nan: AS Fauci, E Braunwald, DL Kasper, SL Hauser, DL Longo, JL Jameson, J Loscaizo (eds), Prensip Harrison nan Medsin Entèn , 17e. New York, McGraw-Hill, 2008.