Pityriasis rosea se yon komen, limite tèt-limite ki tipikman rive nan adolesan ki an sante ak jèn adilt. Kòz la nan gratèl la se lajman enkoni, byenke gen kèk etid sijere ke li ka viral oswa bakteri nan lanati.
Malgre lefèt ke nou konnen ti kras sou sa ki lakòz kondisyon an, gen yon nimewo nan kominalite ke chèchè yo te kapab idantifye
- Kondisyon an gen tandans rive ant laj 10 ak 35 an.
- Epidemi an souvan se anvan yon enfeksyon egi ak anjeneral akonpaye pa lafyèv, fatig, maltèt, ak gòj fè mal.
- Li rive pi souvan nan mwa ki pi frèt yo.
- Li rive nan tout ras egalman.
- Se sèlman de pousan nan moun ki pral gen yon repetition.
Aparans
Pityriasis Rose pral souvan parèt ak yon patch sa yo rele sa yo rele, yon sèl, wonn oswa wonn ovilasyon ki ka devlope sou nenpòt ki pati nan kò a men prensipalman kòf la. Se fòm nan sikilè nan lesyon an souvan fè erè pou pyas .
Nan kèk jou nan plizyè semèn, blesi ki pi piti yo ap kòmanse parèt epi yo ka gaye bra, pye, ak figi. Sou kalite ki pi lejè po, blesi yo ap parèt somon ki gen koulè pal; sou pi fonse po yo, yo pral gen plis hyperpigmented (pi fonse oswa patchy nan koulè). Blesi yo ka pafwa gen anpil grate.
Blesi yo eklate yo tipikman oval, ak aks ki long nan lezyon la oryante ansanm liy po.
Yon amann, tisi ki tankou echèl yo pral tipikman dwe tache ak fwontyè a nan lezyonèl la (menm jan ak sa nou wè ak pyas).
Nan mwayèn, yon eripsyon ka dire nenpòt kote soti nan sis a uit semèn, byenke li te konnen pèsiste pou senk mwa oswa plis nan kèk ka.
Varyasyon
Pityriasis rosea ka parèt yon fason diferan nan diferan moun.
Nan pi piti timoun, fanm ansent, ak moun ki gen pi fonse po, gratèl la ap parèt bumpier ( papular ). Vazik ak wou ka pafwa wè nan tibebe.
Pandan ke pityriasis rosea tipikman devlope sou kòf la ak ekstremite yo, te gen moun ki nan ki se tout kò a kouvri ak yon gratèl. Lesyon nan bouch la yo konnen tou rive.
Dyagnostik
Pityriasis Rose se tipikman dyagnostike ki baze sou aparans nan gratèl la. An menm tan an, li souvan misdiagnose kòm lòt kondisyon tankou psoriasis , ekzema numuler , ak sifilis. Paske kòz la nan gratèl la se toujou enkoni, idantifikasyon anjeneral mande pou esklizyon nan tout lòt kòz.
Pou fè sa, yo pral fè yon tès KOH ak lòt analiz laboratwa yo pafwa fè yo rann soti nan pyas ak lòt enfeksyon sou kontajye. Yo kapab itilize yon tès depistaj maladi transmisib seksyèl pou yo sòti nan sifilis. Nan ka ki ra, yon lezyon ka bezwen bioprime.
Tretman
Pandan ke li se klè si wi ou non pityriasis rosea se kontajye, izòlman pa konsidere nesesè. Tretman opsyon ka limite, sepandan, yo bay konpreyansyon mens nou sou kondisyon an.
Yon etid te montre ke segondè eritwomisin dòz, yo bay plis pase yon peryòd de semèn, ka diminye kou a nan yon epidemi.
Anplis de sa, blesi yo ekspoze a limyè solèy la dirèk gen tandans rezoud pi vit pase sa yo ki nan zòn ki pa ekspoze.
Yo ka itilize iltravyolèt limyè B (UVB) terapi nan kèk ka pou redui demanjezon ak vitès geri, malgre li jeneralman pi benefik pandan premye semèn nan nan yon epidemi. Antihistamin ak estewoyid aktualite yo ka ede tou avèk gratèl la.
Sous
Habif, Thomas. "Pityriasis Rosea" klinik dèrmatoloji, edisyon 4yèm. Ed. Thomas Habif, MD .; New York; Mosby; 2004: 246-248.
Stulberg, D. ak Wolfrey, J. "Pityriasis Rosea." Ameriken Fanmi Doktè. 2004; 69: 87-92.